Autor je generálporučík vo výslužbe a predseda strany DS-ODS
Prezident Pellegrini sa fatálne mýli. Alebo je to možno ešte horšie a ako hlavný veliteľ ozbrojených síl vedome sabotuje obranu a bezpečnosť svojho štátu i bezpečnosť vlastných občanov.
Trochu sa povznesiem nad totálnu hlúposť a infantilný populizmus Petra Pellegriniho, ktorý chce ísť zosmiešňovať dobrovoľnú vojenskú prípravu a dva týždne imitovať štandardný vojenský výcvik, len aby si dokázal, že už nie je pubertiak, ale dospelý muž. Ale neodpustím si kritiku.
Úloha hlavného veliteľa ozbrojených síl je podľa ústavy aj zdravého rozumu úplne iná a vážnejšia, ako nosiť ruksak alebo muníciu služobne staršiemu slobodníkovi. Podstatné je to, čo by som od najvyššieho ústavného činiteľa a hlavného veliteľa ozbrojených síl skutočne očakával.
Mal by byť garantom spoľahlivosti Slovenska
Očakávam od neho, že bude jasne a principiálne zastupovať Slovenskú republiku na absolútne kľúčových a pre existenciu zvrchovaného a samostatného Slovenska dôležitých udalostiach a stretnutiach spojencov.
Očakávam od neho, že ako skutočný štátnik, podobne ako kedysi generál Štefánik, bude u našich susedov a strategických spojencov hľadať podporu a budovať pevné vzťahy, ktoré budú spolu s našou vlastnou vôľou a odhodlaním garantovať bezpečnosť a obranu našej vlasti.
Od hlavného veliteľa ozbrojených síl očakávam, že bude doma ako hlava štátu odvážne, jasne a principiálne presadzovať národno-štátne záujmy Slovenska, kultivovať politiku hrdosti a odhodlania brániť svoju vlasť.
Prezident má svojim vystupovaním a správaním garantovať spojencom, že naša krajina bude pôsobiť ako dôveryhodný a spoľahlivý partner, na ktorého sa v ťažkých chvíľach môžu spoľahnúť, a za ktorého sa im oplatí posielať svojich najlepších synov a najlepšie dcéry na jeho obranu.
Máme byť v Pariži, nie sa fotiť s Bratčikovom
Ak Peter Pellegrini nemá ani len formálny záujem plniť tieto tri očakávania, nech sa rovno vzdá mandátu a ide sa prihlásiť ako dobrovoľný vojak národných obranných síl, absolvuje dvojtýždňový výcvik a je pripravený v prípade potreby narukovať strážiť nejakú križovatku, alebo plot Prezidentského paláca. Lebo zatiaľ, bohužiaľ, na viac nemá.
Náš pán prezident nielenže koná nezodpovedne a nejasne, ale vyzerá to tak, že vôbec nemá páru o tom, čo sa deje vo svete a v našom okolí. Prezident ani len netuší, čo sa dnes deje v Paríži, ani len netuší, že v týchto dňoch a mesiacoch prebieha existenčný zápas o budúcnosť Slovenska a slobodnej a demokratickej Európy.
Dôkazom absolútneho amaterizmu a detinskosti prezidenta a celej jeho kancelárie vrátane poradcov je tvrdenie, že Slovensko nemá byť súčasťou koalície ochotných a nemá čo hľadať na rokovaniach v Paríži.
Presne naopak, Slovensko a jeho predstavitelia v týchto časoch nemajú čo hľadať v Moskve. Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov nemá čo hľadať na Úrade vlády SR a zodpovedný prezident sa nemá s Bratčikovom čo fotiť.
Užitoční idioti a kolaboranti
V Paríži sa totiž ani zďaleka nerokuje iba o tom, čo by mal obsahovať a kto prispeje do prípadného mierového kontingentu európskych síl na Ukrajine, ak by sa nejakým zázrakom podarilo primäť Rusko ku skutočnému prímeriu a rokovaniam o mieri na Ukrajine.
V Paríži sa dnes rokuje aj o spoločnom ukrajinsko-európskom pohľade na mierový plán pre Ukrajinu a Európu, ktorý chcú následne predstavitelia koalície ochotných predstaviť americkej vláde. Lebo ide v prvom rade o mier pre nás a Ukrajinu, nie mier pre Spojené štáty, ktoré sú ďaleko za oceánom.
Ako je možné, že prezident mieru a celá vládna koalícia mieru dnes nie sú pri navrhovaní mierového plánu a pri diskusiách o ňom? Ich neúčasť len dokazuje, že naši predstavitelia, počnúc prezidentom Pellegrinim a premiérom Robertom Ficom a končiac bláznivými krikľúňmi Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, nie sú žiadni bojovníci za mier, ale len užitoční idioti a kolaboranti ruského agresora.
V Paríži sa dnes rokuje aj o tom, akú dlhodobú podporu a pomoc pri výstavbe potrebuje ukrajinská armáda, aby bola garantom bezpečnosti a hrádzou proti novej agresii v prípade mierového riešenia vojny na Ukrajine.
Aká krajina, taký prezident
Keďže bezpečnostný dáždnik NATO je vzhľadom na postoj Spojených štátov čoraz menej reálny, silná ukrajinská armáda a jej podpora sa stane kľúčovou súčasťou európskej kapacity a schopnosti pre udržanie mieru a dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny a celej Európy.
V Paríži sa dnes rokuje aj o tom, ako konkrétne chcú európske krajiny a ďalší partneri materiálne a finančne pomôcť v najbližšom období Ukrajine. Zároveň sa budú dohadovať na koordinácii svojho postupu, aby prípadná pomoc bola maximálne efektívna. Premiér Fico hlasoval minulý týždeň za tento postup, ale na rokovaniach o jeho realizácii chýbame.
Toto všetko sú dôvody, prečo by Slovensko malo byť zastúpené na rokovaní v Paríži a v koalícii ochotných. Presne toto sú záležitosti, ktorým by sa mal venovať skutočný prezident a štátnik, štátnické záležitosti, na ktoré by mal prezident klásť dôraz ako hlavný veliteľ ozbrojených síl.
Ale prezident Pellegrini si vybral dvojtýždňovú imitáciu výcviku vojaka prvého stupňa v zálohe. A tak namiesto prezidenta a hlavného veliteľa ozbrojených síl, štátnika, ktorý pomáha garantovať bezpečnosť a obranu krajiny, budeme mať amatéra imitujúceho vojaka, traktoristu, pilota, vodiča autobusu či kapitána lode.
Aká krajina, taký prezident a hlavný veliteľ ozbrojených síl!